Ak sa vám nepáčí, môžete odísť!
Ako viesť nepríjemné rozhovory.
Diskusia s riaditeľom. Riaditeľ vás obviňuje, že ste urobili chybu. Viete že to nie je pravda, ale neviete argumentovať. Vybuchnete a poviete: „ Ja sa môžem na takúto prácu...“. Riaditeľ odpovie: „ Ak sa vám tu nepáči, môžete odísť.“
Zažili ste podobné nepríjemné rozhovory s riaditeľom, vedúcim, rodičom alebo učiteľom? Ak áno, tento článok je pre vás.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nepoznám človeka, ktorý by v živote nezažil kritické situácie a nepríjemne rozhovory. Nežijeme na pustom ostrove. Spolunažívame s rodičmi, deťmi, manželmi a manželkami, spolupracovníkmi, podriadenými a nadriadenými. Každý deň, každá hodina nám môže priniesť konflikt alebo hádku.
Ale sme to najmä my, kto môže rozhodnúť či vzniknutá situácia sa vyrieši pozitívne, alebo negatívne.
Prvým predpokladom úspešného zvládania nepríjemných situácií a konfliktov je stav nášho pozitivizmu, vnímania seba a okolia. Ak sa ráno pohádate s deťmi, zmeškáte autobus, dozviete sa nepríjemnú správu a máte celý deň zlú náladu - JE TO PROBLÉM.
Ak každé ráno prichádzate do práce s bolesťami žalúdka „ čo sa zase stane, čo si riaditeľ na mňa vymyslí“- JE TO PROBLÉM.
Nie je možné správne riešiť konflikty a nepríjemné rozhovory ak sme neustále negatívni, všetko vidíme namaľované na „čierno“ a myslíme si, že všetci nám ubližujú. V tomto prípade existuje veľký potenciál nášho „ výbuchu“ pri riešení situácií.
Tuším, čo si v tejto chvíli možno myslíte. Ako mám pozitívne myslieť, keď nemám peniaze, vzťahy mám rozvrátene, riaditeľ na mne „sedí“, práca ma nebaví. Riešenia závisia od charakteru reálnej situácie. Sú metódy na riešenie krátkodobých a strednodobých negatívnych situácií, ktoré nám prinášajú stres a napätie ako napr. spontánne uvoľňovanie, riadenie vnímania, pozitívne monológy, kontrolované odreagovanie, osobné rituály. Riešiť dlhodobé negatívne situácie je však možné len zmenou postoja . Čo ľudí ťaží nie sú veci samotné, ale názory, ktoré na ne majú. Táto téma nie je hlavným námetom tohto článku, takže sa k problematike môžeme vrátiť v iných článkoch. Zatiaľ doporučujem zaujímavý článok uverejnený na našom portáli dňa 1.2.2016 „ O moci a bezmocnosti nielen v školských jedálňach“.
Začiatok formulára
Spodná časť formulára
Druhým predpokladom zvládania nepríjemných situácií je vedieť aký typ človeka je riaditeľ, vedúca jedálne alebo kuchárka a podľa toho s nimi komunikovať. Ak berieme do úvahy koncepciu psychologických typov človeka od psychológa C.G. Junga, môžeme určiť či je váš riaditeľ alebo kolega introvert ( bývajú premýšľaví, mlčanliví, snažia sa zachovať si odstup od ostatných ľudí a navonok sa javia ako nespoločenskí, atď.), alebo extrovert (ľahko komunikujú a dokážu zahajovať a udržovať rozhovor „o ničom“, jednajú rozhodne a rýchlo až neuvážene, atď.). Ak je mysliaci typ, pamätá si fakty a čísla viac ako tváre a mená
Rozhodovanie stavia na logike. Ak je riaditeľ cítiaci typ, robí rozhodnutie na základe pocitov iného človeka. Vnímavé typy vnímajú situácie a veci tak aké sú. Intuitívne typy veci a situácie „ preženú“ cez svoje skryté vnímanie. S každým typom komunikujeme iným spôsobom, ale najmä vieme prečo riaditeľ, kolegyňa alebo vedúca komunikuje a myslí inak ako my.
Ako to využiť ? Predstavte si situáciu z praxe. Mladý riaditeľ má veľký dar reči, veľa rozpráva a niekedy Vás nepustí k slovu. Keď urobí chybu, počas sekundy vymyslí na svoju obhajobu argument. A zase má pravdu. Pomaly rezignujete na diskusiu s riaditeľom. Ako postupovať?
1. Existujú techniky na prerušenie „ ukecaných “ ľudí. Každý človek sa musí nadýchnuť, prehltnúť sliny, sformulovať nasledujúcu vetu. Využijeme túto mikrosekundu a vložíme našu otázku, argument alebo poznámku.
2. V našom prípade ide zrejme o typológiu riaditeľa „ Extrovert – Mysliaci typ“ .Tento typ ľudí má tendenciu byť neosobní, chladní a povýšeneckí. Potláčajú funkciu cítenia a riadia sa princípom reality, rozhodujú sa na základe faktov a logiky. Preto je vhodne z našej strany „tlačiť“ na jeho logické myslenie, používať správne ( napr. vopred pripravené) argumenty založené na faktoch.
Príklad: „Pán riaditeľ, minulý týždeň vo štvrtok na porade bolo rozhodnuté, že...
3. Pri komunikácií s riaditeľom využijeme asertívnu komunikáciu ( asertivita je schopnosť úprimne vyjadriť svoje pocity, názory, postoje a práva spôsobom, ktorý nepoškodzuje práva iných ). Dodržíme zásady asertívnej reči tela ( neútočný výraz tváre, pohľadu, hlasu, obsahu našich slov atď.). Je ťažké nevyprovokovať konflikt, keď zvyšujeme hlas, ironický sa uškŕňame a útočne gestikulujeme. Ďalej použijeme vyjadrenia typu „ JA“ ( schéma: JA sa cítim... – keď Vy... – pretože... – prosím, aby ste... ) .
Správny príklad: „Pán riaditeľ, cítim sa nepríjemne keď ma nepustite k slovu, pretože nemám priestor na vysvetlenie tejto situácie. Prosím Vás, aby ste ma nechali dohovoriť.“ Nesprávny príklad: Pán riaditeľ, už nám toho dosť. Nikdy ma nenecháte dohovoriť, skáčete mi do reči, čo je naozaj z Vašej strany neslušné. Už nebudem nič hovoriť, robte si čo chcete!“
Samozrejme, v praxi by to skončilo tak, že rezignujete a budete vždy ticho. Ale vyrieši tento postoj Váš problém? Asi nie.
Ďalší príklad z praxe:
Kvôli poruche vytiekol olej do kotla s mletým mäsom. Bolo nutné riešiť urgentnú opravu, aby sa jedlo stihlo pripraviť. Opravu môže schváliť len riaditeľ, ktorý však nebol v škole a nikto nevedel kedy príde. Dialóg vedúcej jedálne ( VJ) s riaditeľom školy ( RŠ) :
VJ: „Potrebujem mať právomoc rozhodnúť sama o oprave v takýchto prípadoch!“
RŠ: „Za školu rozhodujem ja a túto zodpovednosť nemôžem nikomu odovzdať!“
VJ: „Chápete, že bola potreba rýchleho riešenia, aby sme stihli uvariť obed?“
RŠ: „Musí byť hierarchia, nemôže si každý robiť čo chce?“ A vôbec, nezanedbali ste údržbu
zariadenia?
VJ: (vybuchnete) „Tak na takúto prácu sa môžem vybodnúť...!“
RŠ: „Ak sa vám tu nepáči, vonku čaká veľa ďalších záujemcov o prácu...!“
Aké chyby sa stali počas rozhovoru?
1.Neboli dodržané zásady asertívnej komunikácie. Vyjadrenia pomocou nevhodných formulácií : „...potrebujem mať...“ , „... chápete, že bola potreba...“, „...môžem vybodnúť...“ len vyprovokujú druhú stranu na agresívnu, nekonštruktívnu debatu.
2. Nesprávne emócie ( hnev, frustrácia, agresivita ) ovplyvňuje intonáciu hlasu, výraz tváre a gesta, čo opäť vyprovokuje neadekvátne reakcie druhej strany.
3. V komunikácií chýbali prepojenia na logiku a fakty, neodzneli presne vyšpecifikované realistické návrhy, alebo kompromis.
Obidvaja účastníci rozhovoru mali „svoju“ pravdu. Vedúca jedálne by mala mať možnosť reagovať na výnimočné situácie. Na druhej strane zodpovednosť za financovanie školy je na pleciach riaditeľa školy.
Modelové riešenie tejto situácie ( za dodržania uvedených pravidiel) :
VJ: „Pán riaditeľ, trápi ma situácia ktorá bola zapríčinená poruchou kotla. Ja viem, že Vy
máte veľakrát prácu aj mimo školy a nemôžete osobne schváliť opravu. Rada by som
s vami prerokovala tento návrh. V prípade havarijnej situácie a vašej neprítomností by
som mohla sama objednať opravára. “
RŠ: „To nie je možné. Za školu rozhodujem ja a túto zodpovednosť nemôžem nikomu
odovzdať!“
VJ: „Chápem, že je to vaša zodpovednosť. Mám však obavu, že pri takýchto havarijných
situáciách sa môže stať, že nestihneme navariť obed a deti budú hladné. A keby som
mohla opravu zabezpečiť priamo ja len v prípade, že suma nepresiahne 100 EUR?
A v prípade vyššej sumy by musel súhlasiť (počas vašej neprítomnosti) aj pán
zástupca?“
RŠ: „To nie je zlý nápad. Porozmýšľam ( poradím sa) ....!“
Ďalším predpokladom správneho riešenia nepríjemných situácií je uvedomenie si, že ľudia s ktorými spolupracujeme a žijeme nie sú rovnakí ako my. Ich povahu, myslenie a emócie ovplyvňuje genetická výbava, prostredie v ktorom vyrastali, kultúra , rodina a mnoho iných podmienok. Nikto nemysli rovnako ako my. Veľa z toho, čo sa v nás deje sa odohráva v našom vnútri a ovplyvňuje to naše konanie. A práve túto skutočnosť je možne využiť pri riešení problematických situácií.
Príklad z praxe ( dialóg vedúcej jedálne a kuchárky):
VJ: „Pani kuchárka, budeme variť zeleninový nákyp s kuskusom.“
K: „No to asi nie, bolo by veľa zvyškov, deti to nebudú jesť.“
VJ: „Budú mať aj polievku a možno im to zachutí. Ešte sme to nevarili.“
K: „ Za čo platia rodičia, keď to budeme vyhadzovať?“
Základom riešenia tejto situácie je snaha zistiť, čo sa odohráva „vo vnútri“ kuchárky, PREČO je proti novinkám v jedálnom lístku. ČO môže byť príčinou jej odmietavého postoja.
Je len unavená a preto reaguje odmietavo?
Nemá rada nové jedla, pretože sa musí učiť nové receptúry?
Vadí jej osoba vedúcej?
Cíti sa nedocenená v práci a preto všetko, čo navrhujú iní je nesprávne?
Ak zistite podstatu jej odmietavého stanoviska, vtedy môžete správne vyriešiť situáciu.
Vôbec nie je ľahké v praxi využívať princípy uvedené v tomto článku. Ale je na každom z nás, či chceme mať v živote menej stresu, konfliktov a napätia alebo každý deň chodiť do práce s bolesťami žalúdka a v duchu sa pýtať „ čo ma dnes zase v práci čaká“.